kølízia bytia

Prirodzená vec. Východiskový stav. Začiatok všetkého okolo nás. Od makroprostredia až po tie najmenšie častice. Prvý musí byť konflikt. Bez neho by predsa nemalo zmysel hľadať riešenie problému. Hoci je to konflikt človeka a prírody.

Môžeme si predstaviť kameň, ktorý v potoku obmýva voda. To je konflikt. Kameň si chce zachovať svoj tvar no zároveň zaberá miesto v potoku a bráni vode tiecť. Voda však po čase na pohľad víťazí, kameň mení svoj tvar, štiepi sa. Nakoniec z neho ostáva iba piesok. No stále zaberá miesto v potoku. Síce nie tak ako na začiatku, ale zaberá. A toto je kompromis.

Predstavme si kmeň stromu, ktorý stojí v ceste vetru. To je konflikt. Strom chce stáť, ale vietor ho láme. Ak ho napokon zlomí, je pomyselný víťaz tohto súboja. Nie je to tak. Strom stále stojí v ceste vetru. Aj napriek tomu, že leží na zemi. A to je kompromis.

Hľadieť do krajiny je ako sledovať nikdy nekončiaci boj. Boj vody a kameňa či stromov a vetra. Sústavný konflikt a kompromis zároveň. Nikdy však nikto nevyhrá. A nikdy sa to neskončí zhodou. Dôležitý je samotný jav, že sa to deje. Tento boj je nekonečný, nemá zmysel chcieť, aby sa skončil; nemôže sa skončiť, lebo ak by sa skončil, bol by úplný koniec. Aj tak by sa neskončil, pretože charakteristickým prvkom tohto súboja nie je hmota, ale energia. A tá sa nekončí, iba sa transformuje do inej podoby.